Obec leží v Trnavskom kraji, pri starej ceste z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom. Prvé osídlenie sa datuje do roku 2000 pred Kristom podľa nálezov na Hradisku. Písomná zmienka o obci Veselé však pochádza z 2. februára 1310, ktorá bola napísaná v Trnave. Názov obce Veselé je z maďarčiny Wygwar – Veselý Hrad. Veselé je zlúčené s obcou Ťapkové od roku 1960. Na artefakty bohaté sídlisko je na okraji obce. Našlo sa tu okrem iného aj kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej. Po sformovaní sa uhorského štátu patrilo Veselé do systému strážnych posádok na starej ceste, ktorá pozdĺž Dudváhu viedla z Veľkých Kostolian do Čachtíc. V 11. – 16. storočí tu existoval stredoveký hrádok so strážno – vojenskou funkciou. Podľa listiny z r. 1540 sa uvádza ako zaniknutý. Existenciu hrádku dokumentuje aj názov obce pri písomnej zmienke o nej v roku 1390 – Wygwar (“possesio regalis Wygwar” – kráľovská obec Wygwar). Obec patrila čachtickému panstvu, v roku 1417 panstvu Beckov, neskôr Bánffyovcom, Nádasdyovcom a ďalším. Veselé bolo v roku 1569 mestečkom, prevažne poľnohospodárskym. V roku 1813 postiha obec ničivá povodeň. V roku 1828 mala obec 876 obyvateľov a 126 domov, v r. 1858 postihol obec veľký požiar, pri ktorom vyhorelo pol dediny. Už v roku 1880 mala obec 864 obyvateľov a 115 domov. V roku 1847 tu bol založený Ústredný výbor spolku miernosti, ktorý zakladal rôzne osvetové zariadenia a drobné hospodárske inštitúcie (ovocinárske, včelárske spolky, atď.). Veľkostatkár Ján Škublic založil vo Veselom veľkú ovocinársku škôlku, čo prispelo k rozmachu ovocinárstva nielen vo Veselom, ale aj na celom Považí.
V roku 1560 vizitátor píše, že Veselému chýba farár, vysluhuje im sviatosti kňaz z Kostolian. Prvý po mene známy kňaz je z roku 1677, volal sa Martin Hajek. Kostol zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi je vybudovaný v barokovom slohu medzi rokmi 1736 – 1743. Toto apoštolské patrocínium bolo frekventované v poveľkomoravskom a románskom období (10. storočie – prvá polovica 13. storočia). Postavený bol na mieste staršieho kostola, spomínaného vizitátorom v roku 1560 z ktorého zostala časť veže použitá v novom kostole. Výlohy na stavbu hradili z kostolnej pokladnice a z milodarov. Kostol mal dĺžku 25 metrov, šírku 11 metrov a kapacitu tisíc veriacich. V krátkej dobe na to pristavili sakristiu v rokoch 1743 – 1744. Prístavbou bočných lodí v roku 1925 bol kostol rozšírený na trojlodie. Posvätil ho 30. augusta 1925 trnavský biskup dr. Pavol Jantausch. V roku 1813 mal kostol 3 oltáre: hlavný zasvätený apoštolovi Bartolomejovi a bočné oltáre Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého. V roku 1912 popri hlavnom oltári boli už tri bočné oltáre: Božského srdca, Lurdskej Panny Márie a svätého Jozefa. Hlavný oltár je barokový z druhej polovice 18. storočia. Architektúra je murovaná konkávne komponovaná. Obraz sv. Bartolomeja apoštola bol pôvodne reliéfny z pozláteného a postriebreného medeného plechu, tak ako sa s tým môžme stretnúť v Krakovanoch. Maľba na klenbe svätyne znázorňuje súd Najsvätejšej Trojice nad svetom. Na klenbe hlavnej lode sú štyri obrazy, predstavujúce útek do Egypta, zázračné rozmnožovanie chleba, poslednú večeru a vyhánanie predavačov z chrámu.
Do múrov kostola sú vpasované štyri červené mramorové tabule – náhrobníky, ktoré svädčia o tom, že sú tu pochovaní:
grófka Jozefína Esterháziová, manželka gróga Ladislava Medňanského (*12.3.1758 v Bratislave – + 20.10.1840 vo Veselom), barón Alojz Medňanský (* 24.4.1784 v Priekope – + 8.4.1855 v Bologni), barón Gejza Medňanský (* 19.12.1823 vo Veselom – + 16.2.1861 v Budíne), barón Dionýz Medňanský (* 19.11.1830 vo Veselom – + 28.12.1911 vo Viedni). Kostol prešiel niekoľkými opravami (1942, 1945, 1966).
