Záverečná správa za rok 2015

Koniec roka 2015, farnosť Veselé

Bratia a sestry, koniec kalendárneho roka býva náročný pre väčšinu z nás. Snažíme sa splniť všetky predsavzatia, alebo plány, ktoré sme si dali na začiatku starého roku, alebo nám ich nadiktovali iní … Pozeráme sa späť a hodnotíme, ako sa nám to podarilo. No život cirkevného spoločenstva je v niečom iný. Hlavné slovo má v ňom Pán Boh a pretože väčšina jeho plánov je ukrytá našej bezprostrednej skúsenosti, musíme byť v každom okamihu pozorní na jeho slovo. Mali by sme v každom okamihu cítiť jeho blízkosť, lásku a záujem o každého z nás. Aj dnešná liturgia je poďakovaním za všetky dary, ktoré sme od neho v uplynulom roku dostali.

Ani ja som sa nenazdal, že budem rok 2015 končiť vo farnosti Veselé. Zároveň si uvedomujem, že aj ja som iba jedným ohnivkom reťaze, ktorou je kňazská služba vo farnosti. Preto som príslušné rozhodnutie pána arcibiskupa prijal s dôverou v Božiu pomoc a svoju kňazskú službu som zveril pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Bartolomeja. Odvtedy, ako som 25. augusta nastúpil, ubehlo 128 dní. Neboli to dni jednoduché, pretože bolo po prázdninách a hneď nastúpili každodenné povinnosti: vyučovanie v školách, prichádzanie k chorým, príprava a vysluhovanie sviatostí, osobné rozhovory, aktivity s deťmi, farská agenda, spravovanie farského majetku, ekonomika a ešte k tomu aj rozsiahla investícia – výmena strešnej krytiny na farskom kostole.

Hľadiac aspoň symbolicky späť, ďakujem predovšetkým Pánu Bohu, svätým patrónom a mnohým z vás, že som mohol aspoň trochu poslúžiť svojou kňazskou službou tomuto farskému spoločenstvu. Oceňujem spoluprácu s miestnou samosprávou – pani starostkou vo Veselom a s pánom starostom v Rakoviciach ako aj s poslancami obecných zastupiteľstiev oboch obcí. Ďakujem za srdečné pozvania na miestne aktivity, ktoré sa stali príležitosťou lepšie spoznať farníkov i tých, ktorí sa necítia byť súčasťou Cirkvi. Môžem úprimne povedať, že vo farnostiach, v ktorých som doteraz pôsobil, boli miestne samosprávy vždy nápomocné Cirkvi. Som rád, že to môžem potvrdiť aj tu.

Ďakujem aj školám za prijatie a vzájomnú pomoc.

Svoje úprimné poďakovanie adresujem tým členom farského spoločenstva, ktorí aktívne spolupracujete tak, aby naša farnosť bola živou, príťažlivou a naplnená podstatným znakom kresťanského spoločenstva – duchom služobnej lásky – charity. Táto služobná láska je perlou, spoločnou vizitkou, znamením pre tento duchovne prázdny a bezbožný svet. Viem, že sa ťažko dá odmeniť a doceniť služba tých, ktorí pomáhate s upratovaním, výzdobou, službou pri sv. omšiach ako organisti, speváci, kostolníci, miništranti, lektori, i horlivé mamy, ktoré ste ochotné evanjelizovať aj ostatné deti, modlitby matiek, charitní pracovníci, animátori, organizátori Dobrej noviny a mnohí ďalší …
Chcem vás povzbudiť, aby ste v tejto službe pokračovali aj naďalej, nenechali sa odradiť nijakými ťažkosťami a prekážkami, dôverujúc v Božiu pomoc, požehnanie a odmenu. Táto služba Bohu, Božím chrámom a cirkevnému spoločenstvu nech je putom, ktoré bude stále viac zjednocovať vás, ktorí slúžite a nech je aj pozvánkou pre tých, ktorí váhajú, alebo sa necítia dosť dobrí …

Od čias prvotnej Cirkvi boli kresťania vyznačení ako spoločenstvo, ktoré zotrvávalo na modlitbách, chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. Duch modlitby je nevyhnutný, aby Božia milosť ako nepretržitý prúd milosrdenstva obmývala jednotlivých členov farského spoločenstva, prežívajúcich ťažkosti alebo skúšky viery. Modlitba je silou, ktorá otvára nebo a pohýňa srdce Boha, aby svojim láskavým okom zhliadal na potreby svojich detí a posilňoval svojou mocnou rukou a vystretým ramenom padajúcich i zomierajúcich. Som rád, že sa pred každou sv. omšou aj modlitbou pripravujete na najväčšiu chvíľu, na najväčšie stretnutie s Ježišom Kristom v Eucharistii. Teší ma, keď aj vo všedný deň prichádzate v hojnom počte na sv. omšu. Aj prvotní kresťania deň čo deň svorne zotrvávali v chráme a na lámaní chleba, tak ako vtedy nazývali svätú omšu. Takto sme spoločne pre naše rodiny i neveriacich znamením neustálej Božej prítomnosti a živej viery Božieho ľudu.

Aj mamy z komunity Útecha – modlitby matiek chcem povzbudiť k vytrvalosti a dôvere v Božiu pomoc pre rodiny. Znamenia čias pre naše Slovensko – Pochody za život, duchovné prebudenie medzi mladými sú výzvou neprestávať v duchovnom boji za naše rodiny. Zlo chce postaviť bariéru medzi človekom a Bohom. Nedovoľme mu to! Buďme dôslední a vytrvalí v modlitbovom zápase. Chcem aj ostatné mamy povzbudiť, aby ste sa pridali k týmto modlitbám. Skúste prísť aspoň raz alebo niekoľkokrát a potom sa slobodne rozhodnite. K tejto komunite patria aj skupiny – modlitby otcov a Deti viery. Možno by sa našlo aj niekoľko otcov ochotných sa stretnúť a modliť sa za svoje deti a rodiny … Len na Boží obraz premenené mamy a otcovia môžu byť povzbudením a mostom záchrany pre svoje deti.

Vo farských záznamoch som našiel aj zmienku o Posvätnom čítaní – Lectio divina a Stretnutiach nad Katechizmom. Rád by som na túto katechetickú činnosť mojich predchodcov nadviazal v tomto roku Božieho milosrdenstva aj katechézami venovanými Milosrdenstvu. Tieto budú, ak Pán Boh dá, v druhé soboty mesiaca v podvečer. Chcem vás pozvať k hojnej účasti, aby sme spoločne a aktívne zažili Božie milosrdenstvo nielen na vlastnej koži, ale aj vlastným srdcom.

Chcem povzbudiť a pozvať k aktívnej účasti a službe pri sv. omšiach aj lektorov, ktorí svojou angažovanosťou dosvedčujú lásku k Svätému písmu a živý záujem oň. Tak ako to bolo zvykom za bývalého pána farára Schönwiesnera, prosím, aby ste sa k tejto službe zapísali a zaznamenali si to aj do svojho diára, aby sa na to nezabudlo. Prihlasovať sa môžete (dúfam) aj tento rok u pani Frankovej, p. kostolníka alebo u mňa. Počas všedných dní je táto služba vyhradená tým, ktorým sa slúži sv. omša na ich úmysel.

Farnosť nemá finančné prostriedky od žiadnych inštitúcií okrem milodarov vás veriacich a preto mnoho služieb môže fungovať len na báze nezištnosti alebo dobrovoľníctva. Jednou z takýchto služieb je aj služba upratovania našich kostolov. Pokiaľ sa do tejto služby zapoja viacerí, nemôže byť upratovanie kostola nikomu na ťarchu. Preto vás prosím, aby ste sa prihlásili čím viacerí, veď kostol je nielen domom Božím, ale aj nás veriacich. V niektorých farnostiach je iný spôsob upratovania, napr. podľa čísla domov…

Aj tento rok prebehla v našej farnosti Dobrá novina, v ktorej koledníci vyzbierali 1441,- €. Koledovalo spolu tridsať sedem detí aj so svojimi vedúcimi. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí ste pomohli svojou účasťou alebo finančným darom na pomoci najchudobnejším. Chcem sa ešte raz poďakovať deťom a mladým za krásnu jasličkovú pobožnosť, ktorá bola na sviatok Svätej rodiny vo farskom kostole. Je vidieť, že deti sú skutočne obdarované mnohými vynikajúcimi darmi. Je našou povinnosťou a morálnym záväzkom, aby sme im pomáhali rásť na duchovne dospelých a angažovaných kresťanov.

V posledný novembrový týždeň začali práce na novej krytine farského kostola, realizované firmou VISTO. Je to žilinská firma, s ktorou mám počas osemnástich rokov môjho kňazstva len tie najlepšie skúsenosti. Farnostiam pomohli úspešne zrealizovať už veľa náročných projektov. Aj nová krytina na farskom kostole je náročnou výzvou nielen po stránke konštrukčnej, ale aj finančnej. Na bežnom účte farnosti je nateraz viac ako 10 000,- €, čo je pekná suma, no vzhľadom k celkovým nákladom diela stále sme iba na „začiatku“. S financiami, ktoré predchádzajúci pán farár vkladal na iný účet je to nateraz spolu 20 000,- €, s ktorými môžeme počítať. Určite sa budem v novom roku snažiť, aby finančné bremeno nebolo iba na farnosti. Oslovím Obecné úrady, firmu Plantex, Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť, ako aj podniky na okolí. No predsa vás opäť prosím, aby sme nepoľavovali v štedrosti pre toto náročné dielo. Mnohí ste prejavili priam obdivuhodnú štedrosť, no bolo by smutné, keby to ostalo iba na pleciach niektorých. Opäť predkladám všetkým na zváženie aj možnosť ísť od domu do domu a prosiť o príspevok možno aj takých, ktorí do kostola nechodia pravidelne alebo vôbec.

A nakoniec niekoľko údajov z pastoračnej štatistiky v uplynulom roku: Sobášov bolo päť, všetky boli čisto katolícke, čo je pekné, no celkovo to bolo v trende nastúpenom od konca osemdesiatich rokov, takmer 50 % pokles. Svedčí to aj o tom, že mnohí mladí nedokážu na seba prevziať vážnosť manželského sľubu a celoživotného záväzku spoločného života. ¬Krstov bolo šestnásť, z toho jedenásť chlapcov a päť dievčat, z usporiadaných manželstiev sa narodilo osem detí, čo je presná polovica. Je to priemer tak, ako to bolo za posledných dvadsať rokov. Stále je veľký počet detí, ktoré sa rodia mimo manželského zväzku, hoci rodičia nemajú nijakú prekážku k sobášu. Pochovaných bolo spolu dvanásť osôb, z toho šesť mužov a šesť žien. Zaopatrených bolo osem, nezaopatrení štyria. Stále sa ukazuje v niektorých kresťanských rodinách nedostatok pochopenia sviatosti pomazania chorých, ktorú by mal prijať každý, kto má podstúpiť ťažkú operáciu, trpí ťažkou chorobou alebo starobou.

Bratia a sestry, chcem pri tejto sv. omši poprosiť naďalej o vašu pomoc a modlitby, aby som svoju pastiersku službu vždy konal na väčšiu slávu Božiu, spásu mne zverených duší a aby som bol pre vás zrkadlom svätého života podľa príkladu nášho Majstra a Učiteľa, Ježiša Krista. Nech mi v tom Pán Boh pomáha, Amen.