Záverečná správa farnosti za rok 2015

Drahí bratia a sestry, záverom končiaceho sa roka je nás na Zemi 7, 475 000 000. No nielen, že nás je za rok o 83 miliónov viac, ale v končiacom sa roku sa udialo veľa prekvapivých zmien. Bol to rok, keď nás na Slovensku, ale aj vo svete opustilo viac nielen šoubiznisových, ale aj skutočných legiend, domácich i zahraničných.

Ľudia sa rozhodovali v dôležitých voľbách či referendách. Politici aj naďalej servírovali jednoduchým ľuďom také politické programy, v ktorých bol namixovaný skutočný galimatiáš – „z každého rožku trošku“, len aby ich zvolili. Nedivme sa, že si pomaly ľudia nedokážu vybrať a dávajú najavo svoj nesúhlas. Keď sa volí dobro, spolu s ním je tam namixované aj zlo, ktoré sa ako dobro iba tvári. Mladí z nastupujúcej generácie už vedia, že sa nebudú mať lepšie ako ich rodičia alebo starí rodičia a preto mnohí rezignujú na akýkoľvek záujem o okolitý svet. Ponúkaným východiskom je pre nich virtuálna alebo halucinogénna realita. V ľuďoch konzumu, ale aj tých chudobných vládne strach z vyčerpania prírodných zdrojov. Pre bohatých to znamená, že v budúcnosti môžu byť chudobnejší – zhoršenie životnej úrovne a pre tých chudobných to môže znamenať aj stratu života. Je reálny predpoklad, že ten, kto bude mať v budúcnosti prístup k zdrojom, ten dlhšie prežije. Nijaká sila – ani náboženská ani politická nedokáže zastaviť nespravodlivosť Molocha (novej modly) – kapitálu. Peniaze sa stali modlou, ku ktorej sa obracajú bohatí, aby ich mali viac, ale aj chudobní, ktorým ide o prežitie. Mnoho z tých 7, 5 miliardy ľudí cíti, že sme sa ako ľudstvo ocitli v slepej uličke. Aby sme vyšli, musíme sa vrátiť na tú správnu križovatku, aby sme sa znova – lepšie rozhodli. Len či k takémuto kroku máme morálnu silu a vôľu? Nespravodlivou – egoistickou politikou sme sa stali závislí na jednom percente elít tohto sveta. Dali sme priveľkú dôveru politikom, ktorí ju ľuďom nechcú akosi vrátiť. Nevdojak mi prichádza na myseľ nevyhnutnosť, aby naša doba dostala od Pána Boha nových prorokov, ktorí sa naozaj postavia na stranu všetkých ľudí – nie iba vyvolených. Ak hovoríme o charizmatických vodcoch, sú to takí, ktorí oplývajú nielen ľudskými, ale predovšetkým Božími charizmami – darmi Ducha Svätého. Svet, ale aj naša vlasť, potrebuje inšpirovaných a inšpiratívnych vodcov, ktorí sa stanú aktérmi – uskutočňovateľmi nenásilia. Pápež František vo svojom posolstve ku svetovému dňu pokoja ( 1. január) cituje slová svojho predchodcu Benedikta XVI.: „Nenásilie neznačí pre kresťanov iba akýsi taktický postoj, ale ide o spôsob bytia a osobný postoj toho, kto je tak presvedčený o Božej láske a moci, že sa nebojí čeliť zlu iba zbraňami lásky a pravdy … Nie je to poddanie sa zlu, ale keď sa na zlo odpovedá dobrom, preruší sa reťaz nespravodlivosti“. Nad molochom peňazí a neviazaného zisku môže zvíťaziť iba Božia moc v rukách nových Kristových prorokov. Je na každom z nás, aby sme sa tomuto Molochovi neklaňali. Každý nový rok si potrebujeme pripomínať tieto dve strany Božieho meča – lásku a pravdu. Zahrňme ich do svojich novoročných želaní a predsavzatí. Pozrime sa cez ne, akoby cez matricu na svoje rozhodnutia v uplynulom roku. Buďme úprimní, nepredstierajme pocity, že všetko bolo fajn a v skutočnosti ide iba o pretvárku. Neplačme nad „rozliatym mliekom“, ale urobme všetko preto, aby odteraz nevyšla ani kvapka nášho úsilia nazmar.
Pozrime sa na uplynulý rok v priestore našej farnosti. Aj v uplynulom roku som pociťoval, vnímal zo strany mnohých z vás úprimné priateľstvo, videl konkrétnu pomoc a dostal mnohé nezištné dary. Videl som vaše zopnuté ruky k modlitbe za farnosť i za mňa. Ďakujem za všetky tieto úprimné prejavy lásky, ktoré si naozaj vážim, od ktorých som závislý ako človek, ale aj ako viditeľný pastier mne zvereného ľudu. Nie som dokonalý, aj ja ako každý – robím chyby a „nemám svoje dni“. Aj ja budem pred Bohom – ako spravodlivým sudcom – niesť zodpovednosť za svoje skutky. Pri poslednom súde budete aj vy počuť z úst pravdivého Boha, aká bola skutočná motivácia – pohnútky mojich rozhodnutí a činov. A preto vás prosím o pomoc, aby som sa vedel vždy rozhodovať správne, pre dobro celej farnosti. Poznáte z vlastnej skúsenosti, že ani rodina nemôže fungovať iba na jednom človeku. Kde to tak je, vznikajú mnohé zbytočné napätia a konflikty. Ten, ktorý v takomto spoločenstve slúži, dostane sa niekedy až do stavu akoby „otroka“, ktorého ostatní považujú za slabocha, pozbaveného statusu ľudskosti.
Ďakujem za pomoc a službu obecným samosprávam – poslancom – pánovi starostovi a pani starostke, firme Plantex za finančnú pomoc pri rekonštrukcii strechy farského kostola. Ďakujem všetkým, ktorí sa staráte o čistotu a krásu našich kostolov, ktorí slúžite pri bohoslužbách a pomáhate kňazovi. Majme na pamäti, že ten, kto slúži chrámu, slúži samému Pánovi. Krása a vzhľad našich chrámov sú zrkadlom našich duší, našej viery. Nemôžeme sa zrieknuť chrámu ako duchovného centra obce. Keď som bol vo Francúzsku a Belgicku, pred viac ako dvadsiatimi rokmi, videl som smutný obraz, keď pri koncerte vážnej hudby bol kostol viac „plný“ ako pri svätej omši. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sa niečo podobné nestalo aj u nás.
Vďaka Pánu Bohu a vám, je finančný dlh na farskom kostole splatený z dvoch tretín. Verím vo vašu štedrú angažovanosť, ako aj pomoc ostatných organizácii, aby sa v novom roku mohla dokončiť aj veža kostola.
Mám na srdci aj zhotovenie nového múru vo farskom dvore, susediaceho s pozemkom pani Bučkovej, nakoľko ten pôvodný, kamenný sa pomaly rúca do jej záhrady. Druhou menšou investíciou by bolo zhotovenie WC v priestoroch pod vežou, vo farskom kostole. Toto WC by bolo zhotovené podľa príslušných štandardov, teda ako bezbariérové – aj pre vozíčkarov. Popri tom by sa urobila nová izolácia proti vlhkosti v predsieni kostola a zhotovilo sa nové zádverie – hlavný vstup do kostola. Na zhotovenie WC sa ponúkol aj sponzor, ostatné menované práce by sme vykonali svojpomocne, pri najmenších nákladoch.
No nielen technicko-stavebné investície dosvedčujú obraz živej farnosti. Živá farnosť je predovšetkým spoločenstvo spoločenstiev, počnúc rodinným, cez mnohé špeciálne, ako je napr. Ružencové bratstvo alebo Modlitby matiek, Erko – spoločenstvá detí, spoločenstvá mládeže, dospelých, končiac dôchodcami. Aby takéto spoločenstvá mohli byť životaschopné, potrebujú svojich lídrov, animátorov. Vyzývam všetkých, ktorí cítia charizmu – dar od Pána Boha – viesť druhých, aby sa ozvali a ponúkli svoje prednosti do služby farnosti. Pán Boh si do takejto služby určite povoláva aj dnes, no nie každý mu povie: „Tu som Pane, mňa pošli“. Modlime sa, aby aj v naše farnosti povstali takíto obdarovaní lídri – vodcovia spoločenstiev.
Rád by som sa podelil aj s ďalšou túžbou, pozvať do našej farnosti otcov misionárov na intenzívnu duchovnú obrodu – na Ľudové misie, ktoré tu neboli už desiatky rokov. Prosím vás, aby sme sa už teraz na tento úmysel modlili a tak sa pripravovali na nové Turíce, ktorými sú dobre vykonané Ľudové misie farnosti.
Mnohí mladí sa ma pýtajú, kedy bude najbližšia birmovka. Bol by som rád, keby to bolo na jar v roku 2018. S tým súvisí aj príprava, ktorá by trvala nie viac ako rok a bola pod vedením animátorov, živých svedkov viery. Prijať túto sviatosť budú môcť žiaci terajšieho ôsmeho ročníka a starší.. Bol by som rád, keby ste sa mi ozvali tí, ktorí by ste mi s touto prípravou pomáhali, aby sme si dohodli formu a termíny stretnutí. Niektorí by chceli, aby to bolo čím skôr, aby to mali ich deti „za sebou“ a aby rodičia a birmovní rodičia nemuseli starším kupovať veľké birmovné dary. Myslím si, že ak takto niekto zmýšľa, potvrdzuje tým skutočnosť, že konzum a materializmus sa zahniezdili aj v kresťanských rodinách. Sviatosti tým strácajú svoj rozmer tajomstva a skutočného stretnutia s milujúcim Bohom.
Zisťujem, že mnohí majú skreslenú predstavu o kňazovi, len ako o nejakom úradníkovi (funkcionárovi), ktorý musí bezpodmienečne plniť objednané služby veriacich. Mnohí nevedia, alebo zabudli, že kňaz sa zodpovedá nielen im, ale predovšetkým Bohu a svojmu svedomiu. Človek nie je stroj a kňaz je poverený vedením a starostlivosťou o ľudské duše, preto má byť predovšetkým duchovným. To sa má diať tak, že stojí v prvej línii duchovného zápasu so zlom a zároveň pred Bohom, aby zvolával Božiu ochranu a požehnanie na farnosť. To je jeho prvá úloha, ktorú nevidia ani mnohí veriaci. No niekedy je to aj vina nás kňazov, keď svojím spôsobom života pripúšťame alebo priam spôsobujeme pohoršenie veriacich. Preto aj ja sa chcem ospravedlniť za chvíle, keď som nebol pre vás svedkom pravého kňaza a prosím o odpustenie a ďalšie modlitby za mňa i farnosť.