Milí bratia a sestry, Vianočné obdobie sa nezadržateľne chýli ku koncu. No nemala by po ňom zostať iba nostalgická spomienka v srdci, alebo vecné vianočné dary. Božia láska, ktorá si v Betleheme zobrala našu podobu, podobu človeka, v osobe Ježiša z Nazareta dostala príležitosť zažiť na „vlastnej koži“ všetky radosti i peripetie „nášho“ života, a preto sa správne o ňom hovorí, že nám bol podobný vo všetkom okrem hriechu. On sa nám stal tak dôverne podobný, aby sme sa my stali podobní jemu. V čom konkrétne? Určite duchom, srdcom, ak veríme, že niečo podobné je naozaj „v nás“, a potom aj celým svojím životom … Potrebujeme jeho tak, ako naša Planéta potrebuje k životu Slnko. Nemôžeme sa od neho svojvoľne odpútať do neznámeho „vesmíru“, pretože by nám hrozila skutočná smrť. Nech je preto náš život úprimným putovaním k Nemu, ktorý bezpochyby prešiel oveľa väčší úsek cesty k „Nám“. Môže to byť niekedy putovanie k jasliam, inokedy ku krížu, alebo aj prázdnemu hrobu. Záleží od okolností, v ktorých sa „nájdeme“. On nám bude vždy poruke.
To Vám zo srdca vyprosujem pre každý deň Nového roka 2019. – Peter Kuljaček
V rubrike OZNAMY si môžete prečítať aj Správu na konci roka 2018, v najbližšom odkaze zase HOMÍLIE:
